Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Odfrkol si. Všade naokolo neho sa zchladilo a jemu sa to príliš nepozdávalo. Za svoj život bol viac ako len zvyknutý na teplo, ktoré sa okolo neho zvieralo ako akísi šál. Možno by to nikdy nahlas nepriznal, no bola to pravda. Nenávidel zimu a rozhodne v nej nechcel žiť. Síce mohli byť jeho myšlienky veľmi ovplivnené jeho súčasnou nepohodou. Najradšej by sa otočil na labe a vrátil sa smerom na púšť, no na druhej strane, bol to práve on kto sa rozhodol pre nový život. Čiže! Ak sa nechcel s chvostom medzi nohami vrátiť domov, musel sa vzchopiť a nájsť si iné miesto, ktoré bude pre neho vhodné. Možno.. Les? zacvakal ušami. Hej les znel celkom dobre. Snažil sa spomenúť čo mu vravela líška s ktorou sa pred časom spoznal, no nakoniec sa vybral rovno za nosom. Však predsa len musí nakoniec niekam prísť. Otázka bola kde.
Starý Benrir >

Ihneď ako mu líška oznámila, že je s jeho prítomnosťou viac ako len v poriadnu, spokojne sa uškrnul a takmer ako by aj zabudol, že tu s nimi nejaký ryšavka bola. Nezáležalo na nej, bola divná a nejako sa ani nezapájala, tak čo! ,,Tak to teda rád počujem," odpovedal Šedivke a jemne naklonil hlavu na stranu. Nasledoval svoju sprievodkyňu kam len ho zaviedla. Nebolo to tak, žeby mal na výber a možno ani nechcel. Možno mu presne toto vyhovovalo. ,,Je tam niečo zaujímavé, na čo by som si mal dávať pozor?" narovnal sa. ,,Samozrejme okrem teba," na tvári sa mu objavil úškrn a ak by si boli s líškou ešte o niečo bližší, možno by ju aj šťuchol do ramena. Možno nabudúce.
> Nový Benrir

,,Keď mi povieš kde to bývaš ty, možno si nájdem jaskyňu niekde v blízkosti," uškrnul sa a možno by aj žmurkol ak by líšku pred svojimi labami poznal o niečo lepšie. Jedno ale vedel veľmi dobre, rozhodne by sa s ňou nechcel teraz rozlúčiť a nikdy ju znovu neuvidieť. Aj keď prečo mu na práve tejto líške tak záležalo bola otázka na iné zamyslenie. Už dlho sa nenašiel niekto kto by ho poškrabal podobným spôsobom akým to urobila Šedivka, a to bolo už celkom dosť čo povedať. ,,Alebo ak ti moje veľké uši až tak moc nevadia, možno by som ťa mohol odprevadiť," jemne nadvihol obočie a čakal na reakciu. Pravda bola také, že sa šedú líšku rozhodne nechystal presviedčať, no ak by nebola moc proti, určite by šiel rád s ńou. Aj tak nemal nič moc na pláne a na novom mieste sa vždy chodilo lepšie s doprovodom.

Nálada okolo nich trochu pohasla, no to neznamenalo, že sa niečo zmenilo. Eldian si svoju spoločnosť ešte stále veľmi pekne užíval a chlpatým chvostom poklepkával po zemi. Škoda, odpovedala Šedivka a on len ticho prikývol. ,,Keď mám ale povedať pravdu, tiež nie som prílišným fanúšikom vody," v rýchlosti mykol ramenami a uškrnul sa. ,,Pieskové kúpele sú veľmi podceňované, mali by ste to niekedy skúsiť," pozrel sa na svoje spoločníčky, no najviac po očku samozrejme sledoval Šedivku. ,,Ak by ste chceli vzal by som vás tam. Viete, na výlet," vravel k obom, no bolo veľmi jednoducho uhádnuť ku komu rozprával skôr a na koho názore mu záležalo viac.

Labou si prešiel po boku akoby očakával, že sa mu na hrudníku razom objavil plešatý fľak. Šedivka bola skutočne ostrou líškou, to bolo fajn. ,,Trochu srsti by som snáď oželel, zdá sa, že jej mám zatiaľ dosť," uškŕňal sa a svojim extra chlpatým chvostom pohyboval po zemi. Tento akt neznamenal práve, že by bol nejako extra nadšený, avšak ani presný opak. Jednoducho nemal čo extra robiť so svojim chvostom. Ryšavá líška sa k ním napokon skutočne pridala a dokonca sa k nim aj prihovorila. Koktavo, ale prihovorila. Slova v ich skupine sa rovno chytila Šedivka, on zostal len ako tichý pozorovateľ. Aspoň teda na chvíľku. ,,Oh! Vlastne!" usmial sa na novú líšku. ,,Ešte som vo svojej práci vodníka celkom nový, inak by som ťa rovno ponúkol. Dal by som ti aj na výber či sa ti viac páči slaná alebo sladká voda, ale ešte som neokukol more," vysvetľoval priamym hlasom, no kdesi na pozadí mu hral smiech. Vedel si predstaviť ako jeho slová museli znieť pre niekoho kto nepočul ich rozhovor od začiatku; a popravde mu to vôbec nevadilo. Oni dvaja sa celkom zabávali.

Eldianovu celú pozornosť žrala líška pred ním, ktorú len pred pár momentami nazval Šedivkou. Popravde mu bolo trochu ľúto, že sa im nepodarilo dopracovať ku svojim pravým menám, avšak bola pravda, že každý kraj bol na tom inak. Možno sa práve tuna neslušalo prezrádzať svoje meno každému cudzincovi, ktorý sa okolo vás mihne. Nech to už ale bolo akokoľvek, kana si na to rozhodne dá do budúcnosti pozor; nechcel prísť o nos hneď v prvom mesiaci pohybu na novom území. ,,Možno skutočne moja ďalšia cesta bude smerovať práve tam," naklonil hlavu mierne na stranu, to mu však pohľad tmavohnedých očí padol priamo na líšku, ktorú ešte nepoznal. Čo ani nebolo také prekvapivé. Podľa reakcie Šedivky usúdil, že nie je príliš nadšená prítomnosťou niekoho iného a tak ryšavú pozdravil len rýchlym kývnutím hlavu a pozornosť preniesol späť na pôvodnú spoločnícku. Aj keď jedno zo svojich veľkých uší jemne otáčal smerom k ryšavej. Keby náhodou. ,,Ale ešte tu trochu pobudnem, celkom ma baví ťa tu otravovať."

,,Keď som bol malý, vždy som si vravel, že ujsť do lesov a stať sa niečím iným by nebol príliš zlý nápad. A keď teraz odporúčaš pozíciu nočnej mory... neznie o až tak zle," pohľad mu smeroval na spoločníčku a uši držal vysoko. Keď už ich mal také veľké, tak nech sa na ne aspoň poriadne vynadíva. ,,Taký osobný vodník, ale neboj. Teba by som neutopil, aspoň zatiaľ," podpichoval ju rovnako tak ako si to dovoľovala ona. Eldian bol pomerne rád, že sa ich konverzácia niesla v pomerne milom duchu a aj keď bolo cítiť napätie, nejednalo sa o niečo kvôli čomu by mal chuť zdrhnúť alebo jednoducho otočiť chrbát a nechať ju za sebou. Oči sa mu prechádzali naokolo nich a s vychádzajúcim slnkom sa dážď pobral kdesi za hory. Nezostalo po ňom nič iné len drobné guľôčky vody na listoch trávy. Lišiak si odfúkol, toto sa mu páčilo viac. ,,Popravde som more ešte nevidel, tak by som skôr bol asi Riečny," uškrnul sa.

Svoje tmavo medené oči upieral stále kdesi na sivú líšku ale dával pozor aby jeho pohľad nepôsobil útočne, čas od času prerušujúc očný kontakt aby nedošlo k niečomu čo by nemuselo byť ani jednému z nich príjemné. Reakcia na otázku ktorú jej pred pár sekundami dal sa ale príliš nelíšila od toho čo predpokladal. Ani jeden z nich neodpovedal úplne tak ako by si niekto od obyčajnej líšky predstavoval a snáď práve to robilo ich interakciu o to zaujímavejšou. Minimálne Eldianovi sa vážne pozdávala. Jeho reakcia však nenechala na seba dlho čakať, mierne nadvihol obočie a jednou z predných láb si siahol na ucho. Žeby ich mal skutočne až také veľké? ,,Ušiak a Šedivka," uškrnul sa. ,,To znie celkom dobre, nebudem klamať. Takmer až ako prezývky neakých superhrdinov," preniesol, počas toho sa mu na tvári roztváral zubatý úsmev. Sivú líšku si doberal rovnako tak ako ona jeho a zatiaľ si to celkom užíval. Konečne niekto kto si sám seba nebral príliš vážne. Sledoval jej reakciu. ,,Povedz Šedivka, stojí to tu za to aby som zostával?"

Uchom mu trhlo ihneď v okamihu ako mu naň dopadla prvá dažďová kvapka. Oproti teplote na púšti z ktorej práve teraz Eldian prišiel bola kvapka takmer až ľadová a jemu po chrbte prešla nepríjemná triaška nasledovaná zježenou srsťou tiahnucou sa mu po chrbtici. Na podobné počasie si bude musieť ešte zvyknúť, no určite sa naokolo neho nachádzalo dosť rozptýlenia; či už v podobe prostredia v ktorom doteraz nikdy nebol alebo v podobe líšok. Celkom zaujímavých líšok... Pohľad sa mu vrátil k šedej, ako sa hýbala okolo neho aby si našla svoje miesto ďaleko od dažďa. Eldian čakal zopár sekúnd až sa nakoniec bez ďalších slov pobral za ňou. Dážď mu zatiaľ nevadil, no otázka bola ako dlho tomu tak bude.
Skryl sa neďaleko líšky pod akýsi ďalší kameň, len čo bola pravda, nejednalo sa o nejako príjemne veľké miesto; špičky uší sa mu dotýkali chladného kameňa, snažil sa nevšímať si to. Dlhým chvostom si príkril predné laby a venoval líške dlhý pohľad. ,,A máš aj nejaké meno? Aby som po tebe nemusel kričať hej ty."

Líška na neho síce nepozerala príliš nadšene avšak pre neho to nebol nijaký problém. Bol naučený, že nálada líšok okolo neho nebola jeho starosťou, až do okamihu kedy sa Eldianovi nehodilo. Slová samice mu pozornosť upriamili na oblohu, ktorá skutočne nevyzerala príliš letne; z neskutočnej horúčavy priamo do oka búrky, premostenie niekoľko desiatok stupňov nebolo pre telo kany niečo čo by si úplne užívalo. ,,A, nejako extra sa neponáhľam," pohľad, ktorý doteraz venoval oblohe sa presunul k šedej, ktorej meno nepoznal. Zatiaľ. Snáď ,,Milá spoločnosť, len čo je pravda," pousmial sa na ňu, no za úsmevom sa snáď skrývalo malé šibalstvo. Ale aké presne bolo ťažko povedať. Zadok stále nechával na rovnakom mieste na zemi a jemne pohyboval chvostom.

Líška na ktorej mu spočinuli oči nebola príliš priateľská a to sa dalo povedať hneď z prvého pohľadu, ktorý si vymenili. Nie, žeby mu to nejako extra vadilo, avšak snáď prvé stretnutie so živou bytosťou na novom území by mohlo byť aspoň o niečo príjemnejšie. Eldian sa ale veľmi dobre poznal a ani on nebol o moc lepšou spoločnosťou, akú by si mohol vôbec želať. Uši sa mu v podobnom geste sklonili dozadu hlavy ale zadok posadil na zem. Ani on sa neplánoval pohnúť. ,,Možno," odpovedal a narovnal sa, s bradou mierne vyššie; ani nie však preto, žeby chcel na líšku pozerať metaforicky z výšky, ale preto že musel aj ju chcel na spadnutom kmeni o niečo lepšie vidieť. A najmä aby keď tak mohol predpovedať jej pohyb. ,,Páčilo by sa ti to?"

> Mŕtva zem cez Mlhavé údolie
V chladnejšom podnebí sa mu dýchalo omnoho jednoduchšie a dokonca sa mu vrátila aj chuť do života. Aj keď momentálne sa mu chcelo len ležať v chládku spadnutého stormu a odpočívať, dokonca i do jeho očí sa vrátili svižnejšie pohyby ako doteraz. Momentálne ich držal zatvorené, no uši sa mu pohybovali za každý zvukom, ktorý sa len okolo neho mihol. Potichu si odfukoval a na tvári samu snáď objavil a jemný úsmev. Neskôr bude musieť riešiť ďalšie problémy, ako jedlo; našťastie voda problémom nebola a ochladenie mohlo prísť len ihneď ako sa mu svaly trochu upokoja po prechádzaní púšťou. Hlava sa mu napokon posunula k oblohe a uši zacvakali; vyskočil na laby a s nastraženými ušami pozrel na líšku, ktorý sedela na kmeni. V tejto chvíli si nebol príliš istý ako dlho sa tam nachádzala, jeho zmysli ešte neboli také ostré ako by byť mali, bol unavený. Kto asi povie prvé slovo?

> Mimo Saeron
Jazyk sa mu ťahal takmer až k zemi, síce bola pravda, že na teplo bol zvyknutý, no niektoré časti boli omnoho teplejšie ako druhé. Nechcelo sa mu veriť, žeby na takomto miesto aj niekto aktívne žil, no už dávno sa presvedčil, že niekedy je života aj tam kde by ste to nepovedali. Stačilo sa len poriadne rozhliadnuť naokolo seba a nenechať sa vyviesť z mieri. Eldian však už nemal dosť síl ani na pohyb očami; laby sa mu pohybovali akoby automaticky a on sám už ani nevedel, že ich ovláda. Oči sa mu fixovali na tmavé miesta kdesi pred ním, ktoré prezrádzali, že sa tam môže nachádzať nejaký les. V tomto momente mu to bolo ale jedno, bol by rád aj za jeden malinký krík, pod ktorým by sa mu dala zložiť hlava. Predstava tieňu ho ale neustále poháňala vpred a miesto toho teda aby stál na mieste, telo sa pohybovalo snáď do miesta kde mu bude lepšie.
> Machová lávka cez Mlhavé údolie