O N L I N E
(Za posledních 20 minut)



Discord slouží pro rychlejší komunikaci mezi hráči a vedením. Také se zde konají rychloakce, při kterých si můžete občas vydělat pár kamínků navíc.

Příspěvky uživatele


< návrat zpět

Konverzáciu medzi šedým lišiakom a ryšavou líškou ticho sledovala. Nemala dôvod im do toho vstupovať a zdá sa, že ani oni netúžili po nejakej jej odpovedi, čo ju trochu tešilo. Zdá sa, že sa tu stretli dvaja tvrdohlavci a ani jeden z nich nehodlal ustúpiť. Teda až do chvíle, než to ryšavá vzdala a úprimne sa jej ani nečudovala. Ego toho šedivého jej uberalo vzduch z pľúc. Preto nemala žiadne námietky, keď sa rozhodli obaja opustiť túto podarenú skupinku. Hoci zoznamovanie nedopadlo podľa jej predstáv, predsa len, nevedela ani ako sa dotyční volali, nuž aspoň sa nemusela báť, že by ju teraz niekto zožral. Teda, snáď sa nemusela. Poobzerala sa okolo seba a opäť zbystrila. No jej zmysli nezachytili nič viac ako pachy odchádzajúcich a prírodné pachy. S väčším odhodlaním teda vykročila vpred. Keď sa tu už raz ocitla, musela to tu preskúmať. A hlavne sa už nebude báť. Odteraz bude nebojácna liška a nebude sa báť postaviť ničomu a nikomu. Heh.

>> lúka Yesad

Nepáčil sa jej tón, ktorým na ňu ten šedý lišiak hovoril. Akoby bola úplne neschopné malé lišča, ktoré sa o seba nevie postarať. A možno by aj niečo namietala, nemať v hrdle ten povestný knedlík. Však ten sa každou minútou, ktorú strávila v tejto divnej trojici zmenšoval. Možno to bolo tým, že už sa nebála, že jej skočia po krku, teda aspoň tá ryšavá nie. Čo neskôr aj potvrdila jej slovami. Felli konečne povolila kŕč, v ktorom držala svoje telo po celý čas. Ak by bola možno trochu viac výbušná, určite by tomu ignorantovi povedala, čo si o ňom zatiaľ myslí. Začínal ju vytáčať tým jeho úsmevom, tónom hlasu a celkovo negatívnou energiou, ktorá z neho vyžarovala. To bolo aj na takého optimistu ako ona až priveľa. ,,Namyslený kaktus." Zamrmlala si pre seba. Bola malá pravdepodobnosť, že by ju niekto z dvojice počul, však nebolo to nemožné. Na čelíčku jej vystúpilo pár vrások od zamračenia.

Keď sa pred ňou zjavila červená líška, nedôverčivo si ju prezrela. Nezdala sa jej nebezpečná, ale zdanie môže klamať a ona vážne nebola v stave, kedy by to chcela zisťovať. Dostatočná vzdialenosť, ktorú líška dodržiavala jej pomáhalo udržiavať psychickú vyrovnanosť. Tak isto k tomu prispieval i fakt, že sú približne na rovnakej výškovej úrovni. ,,Z..Zdravím." Venovala líške plachý úsmev, ktorý sa ale stratil vo chvíli, keď sa do jej zorného poľa dostal sivý lišiak. A je po mne. Uši sa jej takmer automaticky stiahli k zátylku tak ako aj chvost, ktorý momentálne odpočíval medzi jej nohami. Pud sebazáchovy jej radil nájsť si najbližšiu a najbezpečnejšiu cestu, ktorou by sa mohla rýchlo vypariť, no neznalosť terénu hrala v jej neprospech. Teraz jej už líška neprišla až tak strašidelná, ako pred niekoľkými minútami. A práve tento strach ju donútil odpovedať na jeho otázku. Bála sa totiž, že ak by zostala ticho, mohlo by sa jej to trochu viac vypomstiť. No i tak jej odpoveď bola len jednoslovná a obsahovala akurát slovo nič.

Jej labky ju zaniesli do týchto končín len pred nedávnom a ešte sa príliš nemala k objavovaniu jeho skrytých krás a už vôbec nie k spoznávaniu obyvateľstva. Áno, jeden dôvod, prečo tak ešte neučinila, bol jej strach, ktorý jej skoro zabránil opustiť jej úkryt pod koreňmi stromov. Trvalo jej pár dní, kým sa "rozpozerala" a odhodlala sa na prieskum okolia. A tak bola teraz tu. Síce sa mierne chvela od strachu a pri každom silnejšom zvuku sa strhla, no aj tak. Bola tu pripravená čeliť všetkým nástrahám. Aspoň to si teda myslela. Pach inej líšky, ktorý pošteklil jej čuchové receptory ju ale razom presvedčil o opaku. Už už sa chcela otočiť na päte a zdupkať, no zostala stáť. Čakala, kým sa objaví majiteľ tohto pachu, no zatiaľ ani nežmurkla.




U Ž I V A T E L