Discord slouží pro rychlejší komunikaci mezi hráči a vedením. Také se zde konají rychloakce, při kterých si můžete občas vydělat pár kamínků navíc.

Příspěvky uživatele


< návrat zpět

Hm? aká Lu? trochu som mu nechápala.Veď celý vyzeral vyčerpaný a tak. Len tam tak stál a zízal na mňa. A vlastne aj ja na neho. Potom sa mi však konečne predstavil pod menom Siphr. ,,Teší ma, Siphr" povedala som a usmiala sa na neho. ,,Určite ti musí byť zima. Och, ešte si aj zakrvavený... poďme z tadiaľ preč, niekam do tepla." navrhla som mu. V tom som v diaľke zbadala niečo biele - žeby dalšia líška? Pomyslela som si. Možno nám pomôže! A okrem nej tam bolo ešte niečo dalšie, žeby nejaká sova? ,,Vidíš tú bielu bodku v diaľke? To bude asi dalšia líška, a možno nám pomôže, tak poď!" povedala som a kývla hlavou smerom k tej líške. Pomaly som vyliezala z úkrytu, ale chcela som počkať na toho lišiaka, Siphra. Mala som v pláne nájsť nejaký les, tam by sme si niečo ulovili, oddýchli a porozprávali.

Kamienky prosím pripísať ku Arise(veď kam inam :D)

Otočila som sa. Nebola som tu sama. Za mnou bol akýsi šedý lišiak, väčší než ja, ale to mi bolo jedno. Chvíľu som tam len tak stála a čakala, čo urobí. ,,Si v poriadku?" spýtala som sa a pribehla k nemu. Švihla som svojim huňatým chvostíkom. Ani som mu nedala priestor na odpoveď a spustila som : ,,Som Arisa. A ty?" odmlčala som sa. ,,Aaa nevieš, či tu nie je nablízku nejaké jedlo alebo voda? Som veľmi hladná a smädná..." Hej, stop, rozprávaš veľmi rýchlo, veď ti ani nemôže odpovedať... No , to teda áno. Stíchla som a konečne mu dala priestor na odpoveď. Potom som si uvedomila, že on nie je líška polárka, asi je líška šedá. A to znamená, že mu tu musí byť riadna zima... Čo najskôr musíme odtiaľto odísť.

Otvorila som oči. Nachádzala som sa v akomsi....úkryte.Ako som sa tu ocitla? Ale bolo to také útulne miesto. Presne pre mňa. Keby som bola obyčajná líška, asi by som zmrzla. Ale ja som líška polárna, na takýto chlad som zvyknutá. Vstala som a prechádzala sa. Bolo to tu fakt pekné, ale vedela som, že tu nemôžem zostať navždy. Kráčala som hlbšie a hlbšie. Došla som k malému jazierku. Konečne voda! rozbehla som sa. Na moje sklamanie som zistila, že voda je zmrznutá. Labkami som škrabala po zamrznutej vode, no nemalo to význam. Nebola som dostatočne silná,aby som do toho urobila dieru. No nič. Dokonca ani korisť tu nebola a ja som už bola vyhladovaná. Vrátila som sa naspäť, na začiatok úkrytu. Vykula som von. Nič iné mi nezostávalo, len vyjsť von a dúfať, že tam nájdem zdroj pitnej vody a jedlo.
//šeptavý les




U Ž I V A T E L