Discord slouží pro rychlejší komunikaci mezi hráči a vedením. Také se zde konají rychloakce, při kterých si můžete občas vydělat pár kamínků navíc.

Příspěvky uživatele


< návrat zpět

Strana:  1 2 3 4 5 6 7 8   další »

,,Presne na toto som si teraz spomenula. Navyše by sme sa mohli stratiť a... je oveľa viac dôvodov, prečo nie. Tak čo teda budeme robiť?"nie príliš šťastným tónom som odvetila. Uvažovala som nad tým, že sa jednoducho poberiem... kde? Kde pôjdem? Chcem mať domov, miesto, kam by som sa mohla vždy vrátiť. A mohla som ho mať tu, lenže Luna bola ktovie kde. Drcla som na zadok a ešte raz sa pozrela na Tyerina, potom pohľadom od neho odvrátila. Už nič viac nepovedal. A ani ja. Nebolo sa o čom rozprávať. Zostáva nám len čakať. Ja by som tu počkala, ale čo Tyerin? Nechcela som, aby sa tu triasol od zimy len kvôli mne. Síce hrialo slnko, takže až taká hrozná zima nebola, ale stále sa tu udržiavalo chladno. Zavrela som oči.
Vtom som započula vŕzganie snehu. Spozornela som a otvorila oči. Mohol to byť Tyerin, preto som sa obrátila naňho, no on to nebol a Brae s Cronom už kdesi zmizli. Žeby sa vrátili? Porozhliadla som sa, no nevidela som ani Brae, ani Crona. To, čo som namiesto nich uvidela, ma prekvapilo. Zajac! Možno polárny zajac! Áno, korisť. Bez pohybu som sedela a sledovala zajaca. Bola som hladná a bolo ťažké odolať, ale... tentokrát mi ho prišlo ľúto ho usmrtiť. Bol zlatučký. Opatrne som vstala, aby som ho nevyplašila. ,,Ahoj!"veselo som zvolala, no potom som som si uvedomila, že som asi príliš hlasno vykríkla. A vôbec, čo to bol za hlúpy nápad, prihovárať sa zajacovi?

Nevychádzalo to podľa môjho plánu. Chápala som, že Luna mala iné starosti, ale nemôžeme tu len tak stáť, ja to síce vydržím, ale Tyerin nie. Ktovie, ako ďaleko je Luna. Máme ju teraz ísť hľadať? Alebo len čakať? V tom prípade by ma musel Tyerin opustiť. Alebo ju máme hľadať? To... neviem, či by smer ju našli. V takejto oblasti sme sa mohli ľahko stratiť. Ale, čo som čakala? Samozrejme, že nám to nevyjde. No malá nádej vo mne stále zostávala. Dopadne to dobre a určite sa nakoniec do tej skupiny dostanem. Vnútorne som sa v tom presviedčala, až mi to trochu zdvihlo náladu. Prešla som pohľadom po prítomných líškach. Cronove slová nezneli veľmi pozitívne. Nevyzeralo to, že by nám v tom hľadaní veľmi chceli pomáhať a dobrý pocit zo mňa opadával, hoci som sa snažila udržať v dobrej nálade, pretože so zlou náladou to pôjde ešte ťažšie. Ticho som si povzdychla. Ale čosi pozitívne aspoň vyšlo z Brae. No jej ďalšie slová ma veľmi nepotešili a ubrali mi z nálady, ktorá bola teraz rôzna, na hranici medzi ,,dobrou" a ,,zlou". Nerada som si to priznávala, ale nie, dobre som sa nemala. Skleslo som sledovala ako Brae odchádza. ,,Ale, počkaj..,"na konci vety som stíchla, veď... Brae s tým nič neurobí. ,,Tak teda pôjdeme hľadať Lunu?"navrhla som a otočila sa ku Tyerinovi.

Tyerin sa pozdravil Brae i Cronovi, na čo som neodpovedala nič. Potom odzdravil i Cron, no mne, načo som prikývla. Cron zatiaľ vyzeral byť priateľský, a bola som rada, že mám okolo seba takúto príjemnú spoločnosť. Aj keď Brae sa mi veľmi nezdala. Na Tyerina pozerala nedôverčivo. Viem, že bol väčší, silnejší než my a vlastne by mal byť našim nepriateľom, ale nie všetky líšky sú také. Áno, dôverujem takmer každému, a to je moja chyba, ale Tyerinovi sa dôverovať dalo, pretože ma sem priviedol a počas celej cesty bol ku mne milý.
Keď sa Tyerin spýtal ohľadom Luny, prikývla som, už ani neviem po koľkýkrát. Takmer som zabudla, prečo sme sem vlastne prišli. No Cronova odpoveď ma nepotešila. Šla sa prejsť... Otázka je, ako ďaleko zašla. Vedela som, že to nebude také jednoduché. A že sa nám podarilo prísť práve v takú chvíľu, keď je Luna preč.
Iné povinnosti? To by ma zaujímalo, aké, ale radšej som si nechala tlamu zatvorenú. ,,No, Tyerin mi povedal, že tu Luna vedie skupinu. Tak by som sa do nej chcela pridať, "vysvetlila som Brae, o čo ide. Takže budeme čakať? No ja tu neumrznem, ale čo Tyerin?

Brae si ma všimla a odzdravila mi. Síce nie tak veselým tónom ako ja, ale aj som to od nej čakala. Nie každý mal takú povahu ako ja. Pozrela som sa na jej brata, Crona. Ten od nás chcel vysvetlenie. ,,My dve sa poznáme, "povedala som mu. Zvláštne, že tu ešte stále ostali. Možno toto je domov jej brata? Možno je jej brat v tej skupine, to by dávalo zmysel. Ak by ma do skupiny prijali, rada by som sa s ním potom zoznámila bližšie. A možno sa do tej skupiny pridala aj Brae! Keď však Brae spomenula Tyerina, pozrela som sa naňho. ,,Prekvapivú spoločnosť? "pozdvihla som jedno obočie. Čo je na Tyerinovi prekvapivé? Možno to, že líška polárna vedľa líšky, ktorá je od nej niekoľkokrát väčšia... No nevidela som dôvod, prečo by som sa ho mala báť. Tyerin vyzeral byť priateľský, veď bol to on, kto ma tu priviedol. ,,Toto je Tyerin, "predstavila som ho Brae. Videla som, že naňho hľadela akosi nedôverčivo. A ja som chcela, aby sa trochu viac zoznámili.

<---- Shian Tag

Horu sme nechali za sebou tiež a vošli do polárnej oblasti. Všade bol sneh a zima, prostredie stvorené pre mňa, no Tyerinovi tu musela byť zima. Zatiaľ sa netriasol a nedával znánky toho, že by mu zima bola. Keď som sa ho spýtala, či pozná Brae, odpoveď som dostala takú, akú som aj očakávala. Nepoznal. Nevadí. ,,Každopádne ďakujem, že si ma sem priviedol, "povedala som a pristúpila bližšie. Mal to u mňa, keby mu niekedy trebalo pomôcť, bola by som rada. Cítila som povinnosť sa mu za to odvďačiť, poďakovanie nestačí.
Porozhliadla som sa. Veď... Ja som tu už bola! S Brae. Keď sme hľadali jej brata. Ja som vedela, že to sídlo skupiny mi bude známe. A preto tu bolo predtým toľko líšok, no jasné. A ja som sa už čudovala. Takže nie, náhoda to nebola. Len teraz tu bolo akési ticho. Vyzeralo to, že sme tu len my, ale cítila som tu nejaké čerstvé pachy. ,,Lunu? Tú nepoznám. Tak počkáme, "kývla som hlavou a sadla si. Vtom mi jeden pach prišiel povedomý. Nie je to... ,,Brae! Ahoj! "skríkla som na šedú líšku neďaleko nás. Tyerin ju nepozná? Nuž, tak teraz sa s ňou zoznámi!

//Temný les

Svetla pribúdalo a tmy ubúdalo. Bola som rada, že sme les prešli bez väčších problémov a dlho sa v ňom nezdržovali. Zrejme to tak mal aj Tyerin. Takže keď sme ho nechali za sebou, ocitli sme sa pri mieste, ktoré mi bolo známe. ,, Tu som už tiež bola! S Brae, poznáš ju? "podotkla som a opýtala som sa ho na Brae. Len tak. Bola som zvedavá. Naše pachy som tu už necítila, no cítila ďalšie, pre mňa už neznáme. V tom tmavom lese som necítila vôbec nikoho ani nič. A ani sa nie je čomu čudovať. Iste sa mu každý vyhýba veľkým oblúkom. Ale aspoň, keď niekde pôjdem nabudúce, budem sa mu môcť vyhnúť.
Strihla som ušami. Za horou? Vážne? Sme tak blízko? Skutočne naša cesta rýchlo zbehla. Ani som sa nenazdala a sme pri skupine! Neváhala som a opäť sa dala do kroku, a trochu aj pohľadom po nejakých líškach, no nikoho som tam nevidela. To však neznamenalo, že tam nikto nie je. No to miesto za horou mi bolo akosi povedomé. Určite som tam už niekedy bola. A ani si nevšimla, že sa tam nachádza skupina.

//Polárna skala

//Les Hased

Les okolo nás sa menil. A mne sa to nepáčilo. Bol čoraz temnejší a.... Taký mŕtvy. Keby som si mala vybrať medzi lesom s vlkmi a medzi týmto, tak by som si určite vybrala ten s vlkmi, predošlý. Tu som sa cítila ešte viac nepríjemne. Bola som však ticho po celú dobu. Áno, to teda zvláštny je. Ale niet sa čomu čudovať, v Saerone sa väčšinou nachádzali zvláštne miesta. Možno je to len klam, tým že tu nepresvitá slnko a je tu veľká tak mu to dodáva takúto atmosféru, a v skutočnosti je to normálny les ako každý iný. Týmto som sa utešovala. Kráčala som dosť rýchlym krokom, a bola som rada, že ani Tyerin sa tu nechcel zdržiavať a tiež šiel rýchlo. Medzitým čo som kráčala som sa obzerala a trochu aj počúvala Tyerina.
Rovnako ťažký tu bol aj terén - všade boli diery, do ktorých som sa prepadávala a vytŕčajúce korene stromov, o ktoré som sa potkýnala. Ale to sa už tu dalo čakať.
Dobrá správa bola, že stromy začínali byť riedšie a začínalo cez ne presvitať denné svetlo. Uľavilo sa mi. Pred nami sa črtali hory...

//Shian Tag

Tyerin si ma rýchlo všimol. ,,Taktiež dobré ráno prajem, "popriala som mu tiež. Všimla som si veselého tónu v jeho hlase. Niežeby som sa mu čudovala. Takto, keď som sa poriadne vyspala, bolo dobre i mne. Komu by nie. Neboli dôvody na chmúrenie, naopak. Bolo tu z čoho sa radovať - Tyerin mi oznámil, že už sme blízko, čo ma, samozrejme, potešilo. Zbehlo to rýchlo. Keď sa nad tým tak zamyslím, prešli sme kus cesty. A to sme ešte ani nedošli do cieľa. Celú dobu sa mi úsmev držal na tvári. Nechala som Tyerina, nech si určí smer. A na vlkov? Na tých som už úplne zabudla. Už som ich ani necítila.
Potom vyrazil a ja som sa dala do kroku za ním. ,,Výborne. Spánok som mala bezsenný, čo ty?"odpovedala som a pokračovala v ceste. Všímala som si, ako sa les naokolo mení. Všetko bolo... Také temnejšie.Kam to ideme?

//Temný les

Prespala som celú noc. Keď som sa zobudila, Tyerin už bol hore a sedel vonku pred úkrytom. Rozospalo som zamrkala očami. Ranné slnko mi bilo do očí. Musela som ich zavrieť. Oblízla som si tlamu. Hlava mi padla na zem. Veľmi sa mi vstávať nechcelo, ale nechcela som sa tu ďalej zdržiavať, a to ma popohnalo. Pretisla som sa von, a natiahla sa, pričom si zívla. Mali sme šťastie, že sa nám nič nestalo. Došlo mi, že som sa nemusela až tak strachovať. Teraz, keď bol deň, som nabrala trochu odvahy a až tak veľmi sa nebála. Len ma vydesili tie podivné zvuky, tma a takisto prítomnosť vlkov. Pozrela som sa na Tyerina.,,Ideme ďalej?"spýtala som sa rovno, síce som sa už ani nebála tohto lesa, ale nevidela som žiaden dôvod, prečo sa tu zdržiavať. Nie, nikam sme sa neponáhľali, ale predsa som tu nechcela byť príliš dlho. Vlci by nás mohli ucítiť. Myslela som si, že Tyerin nebude namietať, preto som postupne kráčala vpred, no obzerala sa, či Tyerin pôjde a bude nás viesť ďalej.

Tyerin ma uisťoval, že vlci sú od nás ďaleko a nepribližujú sa ku nám. To bola pravda, ale aj tak to nič nemenilo na tom, že tu nechcem prespávať. Áno, bála som sa, ale skôr som nechcela riskovať. Možno sme vstúpili na ich územie a zanedlho budú pri nás. Naviac, cítila som tu množstvo iných tvorov, niektoré pachy som ani nedokázala rozoznať. ,,Tak ja sa určite neubránim,"protestovala som. On možno áno, je odo mňa niekoľkokrát väčší a silnejší. No ja som vlkom siahala asi tak po nohy. Naozaj netuším, ako by som sa mohla ubrániť, keby sa tu náhodou zjavili. Jedine mágia, ale môjho vetríka sa určite nezľaknú a to vyvolať vietor je všetko, čo viem. Jedine utiecť, ale ani to by sa mi nemuselo podariť. Pozrela som sa na Tyerina. Zatiaľ čo som premýšľala, už stihol zaspať. On sa vážne nebojí. Ticho som si povzdychla a napokon sa rozhodla vojsť do úkrytu. Miesta tu bolo dosť, takže sme sa nemuseli tlačiť. Aj ja som upadla do bezsenného spánku, veľmi hlbokého.

//Rieka Dorias

Šum rieky čoraz viac slabol. Pohltilo nás len ticho lesa, v ktorom sme sa ocitli. Slnko už nakoniec zapadlo úplne a musela som kráčať trochu opatrnejšie, pretože som tu nikdy nebola a istota je istota. Tyerin to aj potvrdil tým, že by sme mali byť opatrní. Noci som naozaj nemala rada. Strnula som na mieste, keď vedľa mňa niečo zahučalo. Bola to len sova. Ty bojko. Opäť som sa dala do chôdze. V okolí sa ozývali rôzne zvuky rôznych tvorov, preto som sa tu necítila práve najbezpečnejšie. A ešte k tomu bola tma. A rovnako ma nepotešila ani Tyerinova poznámka, že sa tu nachádzajú vlci. Až mi prebehol mrz po chrbte. Nemala som s nimi príjemné spomienky, ba naopak. Pridala som do kroku. Zatiaľ som ich našťastie necítila blízko nás, držali sa od nás ďaleko. Nemohla som nepredstierať strach. Ľahko sa to dalo vyčítať z mojej tváre. No nechcela som vyzerať pred Tyerinom ako nejaký strachopud. Vzpriamila som sa a ešte pridala do tempa. Zrazu sa niečoho ľakol. Vykukla som a pozrela sa na to, na čo sa díva on. Nora, našťastie to vyzeralo byť na líščiu. ,,No neviem, tu to nie je príliš bezpečné, keď sa tu nachádzajú vlci,"upozornila som ho. Zatiaľ som tam nevchádzala? Čo keď sa zobudíme a budú pred nami stáť vlci?

//Taldrenské kopce

Stmievalo sa. Slnko sa dlho na oblohe neudržalo, noc rýchlo prichádzala, preto som pridala do tempa. Nerada by som sa potulovala po takomto teréne v noci, zvyšovalo by to šancu na úraz. Ten nám vážne nechýbal. No naštastie sme kopce stihli prejsť tesne pred tým, než už sme nevideli takmer nič. Vošli sme medzi stromy a ja som si mohla vydýchnuť. Síce na kopcoch bolo krásne, no nie tak bezpečne ako tu. Akonáhle sme však došli k rieke, hneď som vedela, kde sa nachádzam. ,,Tu som nedávno bola, "podotkla som len tak. Rieka bola rovnako rozbúrená ako predtým a stále som sa trochu bála to popreskakovať, ale ak chceme ísť ďalej, inak sa cez rieku nedá prejsť.
Oboch nás po ceste smädilo. Preto, ako inak sme sa napili ako každý, kto putuje naprieč krajinou. Síce sme toho až tak veľa neprešli, ale určite nás ešte čaká kus cesty. Zdvihla som hlavu, no Tyerin už bol na druhej strane a čakal na mňa. Opatrne som vyskočila na prvý balvan. Trochu mi trvalo, kým som sa odvážila skočiť na další. Potom to už šlo hladko a pokračovala som ďalej po pevnej zemi. Tyerinove dalšie slová ma potešili.

//Les hased

//Arsenský les

Bez žiadnych ďalších slov som nasledovala Tyerina. Netrvalo nám dlho vyjsť z lesa. Pred nami ležali obrovské kopcovité trávnaté plochy pokryté skalami. Nezatváril som sa príliš nadšene a rovnako nie ani on. Ľahko by sme si tu mohli vyvrtnúť labku alebo ešte horšie, zlomiť si ju. Aspoň niečo iné než lesy, jazerá, rieky, lúky. Ale, boli tu i bezpečné, nízko položené miesta, cez ktoré by sa dalo prejsť bez zranenia. Našťastie nám aj počasie doprialo. Vietor fúkal len slabý, príjemný. Bol večer a slnko zapadalo za kopcami, čím urobilo miesto ešte krásnejším na pohľad. Jedine sa nám spod labiek ozývalo blato, ale s tým som si veľké starosti nerobila. Všetko už vlastne nasvedčovalo tomu, že jar prichádza. A akoby mi Tyerin čítal myšlienky, povedal to isté. Zrejme sme obaja mysleli na tú istú vec. Kývla som a dobehla ho. Vzápätí sa ma spýtal, či mám rada jar. Neodpovedala som hneď. Nevedela som, ako to správne povedať, sformulovať. ,,Mierne oteplenia mi nevadia, jar mám vlastne celkom rada. Ale leto, keď prichádzajú vyššie teploty, vtedy sa zdržiavam na chladných miestach alebo pri tieňoch,"odpovedala som a zastala tesne za ním. Zatiaľ bol ticho. Potom sa rozhodol vyraziť a ja som šla tesne za ním, no nechcela som mu stúpať na labky a zavadzať, preto som počkala, kým pôjde trochu vpred, potom som ho dobehla a s odstupom ho nasledovala.

//Rieka Dorias

––––––
✓ Odměna za aktualitu připsána img

Neviem, či ma potešilo, že skupina bola ďaleko. Záleží od toho, ako ďaleko to myslel. Či tým myslel diaľku ako prejsť cez niekoľko lesov alebo lúk... Ale, aspoň preskúmame nové oblasti a možno natrafíme na niečo zaujímavé. Čoraz viac som sa tešila a nemohla sa dočkať, až vyrazíme. Lákalo ma neznámo. Postavila som sa za Tyerina a čakala. Ešte sa len rozhliadal. Len som trochu mala obavy, či to bude príjemné stretnutie. Alebo čo keď tam prídeme, a nikto tam nebude? Alebo sa skupina rozpadla? A my sme zašli ďaleko, no aj tak zbytočne. Nie, všetko určite dopadne dobre.
Nevedela som, či Tyerinovu poznámku som mala brať vážne alebo len ako vtip. Nehovorila som na to nič, len sa pousmiala. Aj keby sme sa stratili, tak by mi to nevadilo, nikto na mňa nečaká, a keby som sa do skupiny nedostala, nevinila by som ho za to. Tyerin sa nakoniec rozhodol, ktorým smerom a ja som sa rozbehla za ním.

//Taldrenské kopce

Potešilo ma, že by Tyerin nemal mať problém priviesť ma tam. Kto vie, možno som už tam niekedy bola a ani o tom neviem. Raz som bola v polárbej oblasti s Brae, možno sídlia niekde tam. Aj keby to bolo ono, asi by som sa tam sama netrafila. Preto by som bola Tyerinovi naozaj vďačná. A asi aj viem, kam teraz pôjdeme. Na jeho otázku som hneď mala odpoveď. ,,Pôjdeme sa pozrieť do tej skupiny? "navrhla som. Pravda, nikam sme sa neponáhľali, ale ja som bola veľmi nedočkavá... Momentálne ma zaujímala skupina. Nevedela som sa dočkať, ako sa s každým zoznámi a poobzerám si to. Budem konečne doma. Samozrejme, počítala som aj s tým, že nie všetko prebehne hladko - napríklad ma nebudú chcieť prijať, alebo nebudem vychádzať s inými. Ja ako optimistka som však verila, že sa mi tam podarí pridať.
Ešte som sa napila vody a pohliadla na Tyerina. Vyšla som na breh, do suchého a opäť sa ešte otrepala. To by bolo divné, keby som im tam prišla zmoknutá ako hus. Privolala som jemný, teplý vietor a prefúkala som si srsť.


Strana:  1 2 3 4 5 6 7 8   další »


U Ž I V A T E L


Právě probíhající akce:
Liška na fotce
(16.4 23:59)